utorok , december 11 2018
Domov / Novinky / Iveta Fejková z filmu Šepoty: V otázke umenia ľudia nie sú otvorení (ROZHOVOR)

Iveta Fejková z filmu Šepoty: V otázke umenia ľudia nie sú otvorení (ROZHOVOR)

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s mladou a talentovanou herečkou Ivetou Fejkovou, ktorá sa objaví v ambicióznom slovenskom filme Šepoty. Ako vníma problematiku umenia v našej krajine, prečo mnohí podceňujú slovenské snímky a aké zaujímavosti sa udiali počas nakrúcania? To všetko sa dočítate v tomto článku.

Ako sa Iveta Fejková z malej dedinky, ako sú Čabiny, dostala do filmu Šepoty? Úlohu Laury si získala vďaka kastingu alebo ťa mali vyhliadnutú už dopredu?

Základom bolo to, že som vyštudovala konzervatórium. Druhoradé je poznať veľa správnych ľudí. Jedného dňa mi zavolal známy a všetko sa začalo.

Hrávaš aj v divadle v Prešove. Ako sa volá?

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Je to menšinové rusínske divadlo, kde hrávame v rusínskom jazyku a texty sú v azbuke.

Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com
Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com

Po novej skúsenosti už môžeš porovnať, čo ťa viac napĺňa. Hra v divadle alebo vo filme?

Nedá sa to porovnať. Divadlo s javiskom a dosky ako také s kamerou, plastom a priestorom, ktorý sa volá obrazovka. Javisko je niečo ako telo, do ktorého vojdeš a musíš v ňom byť, jestvovať a tam sa predať. Tí diváci v hľadisku sú ako tvoje oči dívajúce sa na teba zo zrkadla. Samozrejme, hranie vo filme a hranie na javisku je iné. V divadle si pozorná v iných veciach. Pred kamerou mi to prišlo o niečo viac spontánnejšie.

Vieme, že si pracovala väčšinou s divadelnými hercami, no na pľaci sa ocitli aj takí, ktorí s kamerami už skúsenosti mali. Aké to bolo spolupracovať s menami ako Eugen Libezňuk či Henrieta Kecerová?

Eugen Libezňuk je zároveň aj mojím kolegom z divadla Alexandra Duchnoviča. Henrieta Kecerová je zo Štátneho divadla v Košiciach a aj ona má filmové skúsenosti. Úplne ma dostala, keď počas pauzy prišla za mnou a opýtala sa, ako som zahrala jednu konkrétnu scénu. Ja, so svetlom v ruke, ktoré som akurát prenášala na inú pozíciu, som na ňu ostala nemo hľadieť. Veď to ja som tá, ktorá sa má pýtať jej takéto veci, nie? Bol to silný zážitok. Boli sme tam naozaj ako jedna rodina. Nerobili sa medzi nami rozdiely a každý každému pomáhal. Predstav si, že každý každému aj rožok či chlebík namastil alebo salámku naň dal. Všetci sme si boli rovní, čo sa týka herectva, tak aj ľudskosti.

Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com
Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com

Na stránke Business Art Production som si prezerala fotografie zo zákulisia a všimla som si rôzne miesta nakrúcania. Kde všade ste nakrúcali?

Časť z 19. storočia je nakrúcaná v Ľubovnianskom skanzene, niečo vo Vyšných Ružbachoch, niečo zas v Košiciach a aj v Bratislave. Najnáročnejší bol skanzen. Hoci mal svoju atmosféru, bolo veľmi vyčerpávajúce hodiny naťahovať káble a rozkladať techniku či sťahovať sa z domčeka do domčeka, pretože na nakrúcanie sme používali tri chatky. Okrem toho, že som sa musela sústrediť na svoj herecký výkon, ešte som kontrolovala kostýmy alebo naťahovala ponožky herečke ležiacej na posteli, pretože jej bola zima. Práve vďaka pomoci vedenia Ľubovnianskeho skanzenu sa slovenská kultúra mohla rozšíriť o ďalšie zaujímavé dielo.

Ako dlho sa teda film nakrúcal?

Začalo sa v novembri 2017 až do tohto roku. Zjednotenie umelcov, hercov, štábu a všetkého okolo toho si vyžiadalo veľa času.

Ako vašu prácu vnímalo okolie?

Bolo zaujímavé sledovať to, ako ľudia reagovali, ak sme niečo potrebovali. Pri jednej scéne som sa od hlavy po päty zašpinila od blata, lenže na druhý deň som potrebovala zahrať inú scénu s tým istým oblečením. Na chatke však bola len studená voda a ručne tá špina dole nešla. Keď sme ale oslovili jedného pána a vysvetlili mu situáciu, ochotne zobral za tašku mojich vecí a opral ich. Bolo to úžasné. Bratislava bola tiež zaujímavá, ale tam boli ľudia nastavení trochu inak. Hoci ich zaujímalo to, čo robíme, bolo cítiť, že chcú vidieť najmä kvalitu.

Ako to myslíš, že ich zaujímala najmä kvalita?

Všetko, čo sa týka umenia na Slovensku, je ponižované. Ako keby nemohlo mať svoju úroveň alebo formu. Vždy je utláčané kvôli niečomu alebo niekomu. V otázke umenia ľudia nie sú otvorení. Umenie ale nemá hranice, nemá ani štart, ani cieľ. Jednoducho si tam. Nie je to ani bublina a je to všetko okolo teba. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo máme divadlo, kedy vzniklo a na čo sú tu herci.

Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com
Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com

Máš teda pocit, že Slováci majú predsudky voči slovenským filmom a umeniu všeobecne? Že sú možno príliš naučení zo zahraničia na iný štýl či inú kvalitu? Že dávame do popredia zahraničnú tvorbu len preto, lebo máme pocit, že slovenský film bude horší?

Áno. A zamyslime sa, prečo bude horší. Pretože ho nepodporujeme. Pretože nepodporujeme slovenské umenie. Ale dajme možnosť aj novým hercom, divadelným hercom, hercom z východného či stredného Slovenska. Zahraničie má na takéto veci iné rozpočty. My sme sa však snažili okrem iného poukázať aj na to, že niečo sa dá tvoriť aj za zdravé peniaze a nie je to na úkor kvality. Ani jeden herec v tomto filme nebol platený vopred. Všetci dostanú zaplatené až po uvedení filmu na trh. Pláca umelcov teda závisí od toho, ako veľmi sa výsledok ich práce zapáči verejnosti. Mali by sme skúšať tvoriť a aj ak to nevyjde podľa našich predstáv, aspoň nás to naučí niečo do budúcna.

V niektorých filmoch si tvorcovia volajú na spolupráce režisérov, hercov či maskérov zo zahraničia. Myslíš si, že sa týmto spôsobom chcú priblížiť medzinárodnej kvalite? Lebo ty vravíš, že dôležitejšie je skôr podporiť vlastných umelcov.

Spolupráca so zahraničím je v poriadku a je dôležitá. Veď sa učíme jeden od druhého. Ale podporme aj seba a poďme dvíhať našu úroveň.

Čo vy a zahraničie? Spolupracovali ste aj so zahraničnými umelcami. S kým konkrétne?

Naša spolupráca nepozostáva len z členov našej krajiny. Herci sú vo väčšine zo Slovenska, ale máme aj herca z Českej republiky či maskérku z Rumunska. Je to spolupráca viacerých krajín.

Trailer k filmu Šepoty si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

(Link na video, ktoré tu neviem dať: https://www.youtube.com/watch?v=xCQ6uZ__KWE)

Keď vravíš o podpore našej kultúry, samotný film Šepoty vznikol vďaka Business Art Production a vďaka ľuďom, ktorí si zakúpili podiely, a tak podporili vznik tohto filmu. Je teda podľa teba toto cesta alebo možnosť, ako podporiť našu kultúru?

Áno. Je famózne, že nás podporilo viac ako 200 ľudí. Neboli to len Slováci, ale aj ľudia zo zahraničia. Šepoty sú úplne nezávislý film, ktorý vznikol len vďaka podpore verejnosti. To znamená, že film nebol platený z daní ľudí ani zo žiadnych eurofondov a ani z audiovizuálneho fondu alebo podobne. Na druhej strane som sa však stretla aj s takými názormi ľudí, ktorí našu snahu považovali za márnu. Ak to bude vnímať podobne každý, situácia sa nezmení. Veď už teraz má Business Art Production pod sebou ďalší film s názvom Cena života a od nového roka by sa mal nakrúcať. Myslím si teda, že to má nejakú budúcnosť.

Viac informácií o filme, ako aj o Business Art Production nájdete NA TOMTO ODKAZE.

Aby sme sa vrátili k filmu Šepoty, hrala si hlavnú postavu Lauru. Zaujímalo by ma, kto je Laura a hlavne to, ako ju vnímaš ty. Čo znamená táto postava pre teba?

Nehľadala som sa v nej príliš dlho. Som Laura a som sestra hľadajúca sestru Zdenku, ktorú si zahrala Janka Štafúrová. Keďže ja nemám súrodencov, nevedela som sa do toho vžiť a je pravda, že sa ma to vnútorne dotklo a dosť to mnou hýbalo v otázke citov. Každopádne bolo zaujímavé spoznať Lauru. Po svojej sestre Zdenke som nepátrala len ako Laura, ale aj ako Ivetka.

Ktorá scéna z filmu ti najviac prirástla k srdcu? Ku ktorej máš najbližší vzťah?

Žiadna konkrétna. Najviac sa mi ale páčilo, a zároveň ma to bavilo, keď som mohla kričať, dať zo seba emóciu a jednoducho ísť. Taká som totiž aj v osobnom živote. Ja idem, hovorím a čo mám na srdci, to aj na jazyku. Presne to sa mi páčilo. Tá voľnosť mojej postavy.

Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com
Fotografia z nakrúcania filmu Šepoty. Zdroj: businessartproduction.com

Prezradila by si našim čitateľom zaujímavé situácie, ktoré pri nakrúcaní nastali? Či už vtipné alebo strašidelné.

Poriadne sme sa zľakli počas jednej z prestávok. Spoza chatky totiž vykukla herečka prezlečená za démona. Kričali sme na celý skanzen. Ten kostým ozaj funguje. Pri jednej scéne mi kolega v trojdverovom aute pri sklápaní sedačky udrel celou silou do nosa. Bolo to počas nakrúcania a zatiaľ čo on hovoril svoje repliky akoby sa nič nestalo, ja som len vydávala čudné pazvuky a utierala si krv. A vtipné situácie? Veľa ráz sa stalo, že sme vonku popadali na poľadovici a dvíhali jeden druhého.

Dokonca sme raz s autom skončili v priekope. Potrebovali sme prísť na chatku, no museli sme najprv vyjsť na kopec, ktorým sa k nej išlo. Bol však celý zľadovatený a na jeho vrchu sme zbadali tri autá v čudesnej polohe. Bolo nám jasné, že dostali šmyk. Keďže sme im chceli pomôcť, zastavili sme v polovici vŕška. Zabrzdiť na ručnej však nebol najšťastnejší nápad, lebo keď sme sa po chvíli chceli pohnúť, auto nevládalo. Začali sme teda cúvať, no po chvíľke sme dostali šmyk a kufrom skončili v priekope. Našťastie sa nikomu nič nestalo a ľudia, ktorým sme chceli pomôcť my, pomohli nám.

Na záver by som ti položila otázku, ktorá zaujíma snáď každého. Už sa vie, kedy bude premiéra?

To sa presne ešte nevie, ale premietania by sa mali konať v mestských kinách aj v multiplexoch.

O Mária Šmilňáková

Neprehliadni

Top 5 zaujímavostí z natáčania Mníšky

Už o štyri dni sa bude v našich kinách vďaka Continental filmu konať premiéra očakávaného …